Pod pojmom dielenský nábytok si dnešné dieťa predstaví kancelársky stôl a stoličku. A čo až vinkel, šublera alebo mafel?

Pod pojmom dielenský nábytok si dnešné dieťa predstaví kancelársky stôl a stoličku. A čo až vinkel, šublera alebo mafel?

Mnohí si myslia, že dnešné deti sú lenivé, neohrabané a nešikovné. Málokto sa už ale zamýšľa nad tým, prečo to tak v skutočnosti je, či vôbec je to pravda a do akej miery. Pre skoršiu generáciu bolo normálne veci opravovať a to nielen v práci, ale aj vo svojich domácnostiach. Klasický ponk mal vo svojej garáži či dielni každý muž a dielenské skrine, dielenské stoly a najrôznejšie náradie bolo každodenným chlebom väčšiny zamestnancov. Dnešné deti také zázemie nemajú ani doma, ani v školách, ako to bolo predtým.

Návrat povinných dielní do českých škôl

Dlhodobý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rôznych remeslách prinútil vládu hľadať riešenia a spoločne s Radou remeselných cechov sa dohodli, že sa do dvoch rokov vrátia povinné dielne a práce na záhrade do výučby základných škôl. Toto legislatívne opatrenie má za úlohu priviesť deti ku zručnosti, naučiť ich nové zručnosti a nájsť nových remeselníkov od stolárov, cez murárov, po elektrikárov.

Vybavenie dielní ... moment, majú školy dielňu?

Riaditeľa základných škôl popudzuje fakt, že sa školský systém mení v Prahe od stola. Martin Černý, riaditeľ prerovskej školy Veľká Dlážka 5 sa posťažoval pre denník Právo:

Je to celkovo o koncepcii ZŠ. Ak chcú zase znovu zavádzať remeslá, dielne, tak musia povedať na úkor čoho. Je to nekoncepčné. Už kvôli povinnej výučbe cudzích jazykov sme zrušili voliteľné predmety. Keď to isté urobia s technikou, tak tam už nie je priestor. To by sa mali zrušiť niektoré povinné predmety. Neviem, ako to chcú urobiť.
Martin Černý

Z programu výučby dielne a práce na pozemku pomaly mizli zhruba od roku 1998. Priestory, ktoré boli na túto výučbu v škole využívané, sú často prestavané na iné účely. Hoci stále máme niekoľko základných škôl, ktoré svoje dielne využívajú dodnes a vedú tu technické výučby ako nepovinný predmet. Čo čaká školy, ktoré svoje dielničky nemajú?

Michal Parlásek z Informačného vzdelávacieho strediska v Plzni upozornil, že nie každá škola má možnosti a podmienky pre vybudovanie školskej dielne alebo obnovenie dielne pôvodnej.

Preto by malo zostať rozhodnutím školy, koľko priestoru pre technické vzdelávanie bude schopná vyčleniť.
Michal Parlásek

Navyše, nie je to úplne tak, že by sa deti neučili pracovať rukami. Dnes existuje program Človek a svet práce, ktorý obsahuje Konštrukčné činnosti, Pestovateľské práce, Práce s drobným materiálom i Prípravy pokrmov pre prvý stupeň základných škôl. Povinne. Pre druhý stupeň potom Vužitie digitálnych technológií, Design a konštruovanie a povinný okruh priamo nazvaný Svet práce.

 

Hľadá sa darca skríň

Zo všetkých vydaných živnostenských oprávnení predstavujú remeselné profesie 27 percent a zároveň sú základom obslužnosti miest i vidieka. Priemyselná a stavebná produkcia je základom zamestnanosti v SR. Pracovníkov v remeslách ale ubúda čoraz viac. Kde majú školy vziať na vybavenie dielne tak, aby mohli splniť povinnú výučbu? Dostanú na to snáď príspevok od vlády? Ťažko alebo málo. Škola bude musieť do dielenských skríň, ponkov a náradia investovať zo svojho alebo si nájde sponzora.

Dobre, aj keď sa škola vybaví, bude mať materiál na prácu? V dnešnej dobe nie je také jednoduché zohnať (najlepšie zadarmo) pekné drevo. Žiadna stoláreň škole nedaruje dosky a kvalitné dosky, ale snáď aspoň odrezky a zvyšky. Z toho môžu deti vyrobiť vtáčie búdky alebo nejaké stojančeky. To asi nepovedie k výraznému nárastu záujemcov o profesiu.

 

Je doba robotov, deti zručnosť nepotrebujú. Alebo?

Pri pohľade na zmeny v posledných pár rokoch a pri zamyslení o budúcnosti sa ponúka otázka, či vôbec je dnes potrebné, aby budúca generácia pracovala rukami. Výroba sa automatizuje a namiesto ľudí nastupujú roboti, ktorých musí vedieť niekto nastaviť, programovať a taktiež vymýšľať. Markéta Majerová zo spoločnosti Scio hovorí:

 

Tuzemské vzdelanie určite potrebuje množstvo zmien, aby zodpovedalo požiadavkám 21. storočia. Väčší dôraz by sa v školách mohol klásť na rozvoj kritického myslenia, mediálnu gramotnosť, prácu s technológiami i rozvoj zručností z tzv. oblasti soft skills.
Markéta Majerová

No tom sa zhodne s Tomášom Dombrovským, analytikom zo spoločnosti LMC.

 

Zatiaľ čo my čakáme, že sa deti budú na školách učiť design thinking, čo je o väčšej samostatnosti a hľadaní neštandardných riešení, riešime tu okopávanie záhradky. Dizajn thinking je disciplína, v ktorej podľa hodnotenia firiem súčasní absolventi hrozne prepadajú. Teoretické znalosti majú celkom dobré, schopnosť aplikovať ich v praxi výrazne horšie a najhoršie sú absolventi v hľadaní vlastných riešení.
Tomáš Dombrovský

Ďalšou nezodpovedanou otázkou je kto bude tieto predmety vyučovať. Matikárka to zrejme nebude. Na prínos staronového povinného predmetu si budeme musieť ešte pár rokov počkať. Teda minimálne do doby, keď zo základných škôl vyjdú prví žiaci obohatení touto výučbou.

Podobné články o nábytku

Prejsť do blogu
Predchádzajúci Nasledujúce